Byť silný neznamená mať veľké ramená, ale skôr cit pre otvorenosť

Naša spoločnosť nebola už dlho tak extrémne polarizovaná ako v týchto chvíľach. I keď vždy tu boli protipóly a akési prirodzené pnutie medzi hodnotovými názormi, alebo len morálnymi, či náboženskými. Dnes to cítim strašne silno na viacerých frontoch. Snažím sa tomu vyhýbať a obrniť sa. Je to veľmi zvláštne a verte, že niekedy aj ťažké. Preto sa mi veľmi potvrdzuje jedno z mojich pravidiel: Byť ticho a hovoriť iba vtedy, ak som si úplne istý. Nevyjadrovať sa k téme, len pre určitú a neistú potrebu nechať sa počuť. Chcel by som len povedať, že mne je jedno či si červený, alebo zelený, alebo fašista, alebo katolík, homosexuál, alebo alkoholik, či narkoman. Myslím to vážne. Keď niečo hovorím, presne tak to myslím! Nie som za žvásty a dvojzmyselné pičoviny, tie ma vidia vytočiť do špiku kosti. Fakt. Keď mi neubližuješ, vôbec ťa nebudem riešiť, nebudem na teba kydať, ani hĺbkovo testovať, prečo máš na vec diametrálne odlišný názor. Vôbec. Myslím si, že tento hlavne virtuálny svet je nastavený tak, aby vytváral zvláštne konflikty. Aby podnecoval a zahmlieval nielen otázniky, ale aj agresívne výpady s ešte agresívnejšími výkričníkmi. Aby ľudí dával do určitých priečinkov, alebo do určitých kamrlíkov odkiaľ potom budú kričať na druhých. Hroziť im. Vyhrážať sa. Často iba z virtuálnej postele, ale predsa. Príklad: Prečo by volič červených, volič zelených a nevolič nemohli ísť spolu na pivo a sedieť pri jednom stole? Nevidím v tom žiadny problém. Každý piatok som tak sedel, kým boli krčmy otvorené. (pozn. autora: Ja som v spomínanom príklade troch osôb ten posledný). Polarizácia populácie dosahuje celkom slušnej sily. Myslím si preto, žeby sme si mali zachovať mlčanie a nadhľad. Nie všetko čítať a hlavne nie všetkému a každému veriť. Mali by sme si viac triediť myšlienky a nevyriekať súdy z gauča, alebo krčmy. Teda z krčmy už nie, aj keď minulý piatok som utekal pred vojenskou políciou z jednej skromnej nemenovanej terasy. Proste piatky mi krčmu nikto nezakáže, to by ma museli zavrieť do ťurmy. Ale odbočil som. Veľa z nás nemá toľko informácií aby mohla toho druhého odsúdiť, nebodaj verejne popraviť. Popraviť myslím v úvodzovkách. Nemyslím tým len verejne činné osoby, ale aj susedov, kolegov, známych, respektíve menej známych. Zarezať ich či už za nejakú kauzu, alebo len milenecký vzťah, fajčenie ópia, navštevovanie bordelu, menenie partnerov... Ľudia by mali zvoľniť. Nevynášať súdy, nelámať palice, nekameňovať, nestrieľať. Keď som premýšľal nad určitou formou nespravodlivosti, ktorú som postrehol z médií, po dlhšom tichu som prišiel na to, že nemám patričné množstvo dôkazov. Úlohou médií a internetu je ľudí rozdeľovať. Nie je to o tom, aby sme dostávali relevantné informácie. Je to o tom, aby nás hecovali, štvali proti sebe. Nie všetci novinári sú z dobrého cesta. Sú aj takí z pokriveného. Za každú cenu hľadať čím väčšiu kauzu, alebo obrovskú mediálnu bublinu. Ako napríklad Topky, alebo Nový čas. To je pre mňa totálny podprah, balast a absolútne dno akejkoľvek masmédiálnej nekomunikácie. Ich čitateľnosť je však obrovská. Lebo ľudia potrebujú kauzy a čím sú väčšie, tým lepšie. No je to preto, lebo potom si hladíme svoje ego a dokonalú rodinu, dokonalý vzťah a dokonalo čistú dušu. Že mi takí nie sme. Že mi by sme takto nikdy nekonali, nikdy nežili. Že to oni, nie my. A to je strašné. Je to fakt strašné. Strašne strašné.A ja? Robím obrovské chyby a opakujem ich. Často sa skrývam a bojujem proti samému sebe, aby som nevykročil, aby som ti zase po vekoch nepovedal, čo mám dnu. Aby som sa nadýchol a vydýchol. Mám veľa svojich podôb, ale aj komplexov a závislostí. V celku som veľmi hriešny človek, dá sa povedať, že aj nie dobrý človek, ale nikdy by som sa nechcel meniť. Ani sa nikdy meniť nebudem. Ani kvôli okoliu, ani kvôli tomu, že si niekto z neznámych povie, žeby takto žiť nemohol. Žeby sa takto v takom veku správať nemohol. Žeby nemohol takto písať. Nie, nebudem sa meniť. Keď som pred dvadsiatimi rokmi postavil v sobotu večer obrovský penis pred domom zo snehu po zvolení rodičov, bolo to prekrásne. Nádherný žaluď a ešte krajšie gule. Mal asi 180cm. V nedeľu sme s bratom a rodičmi pozerali spoza záclony, ako sa ráno pri ňom ľudia prežehnávajú na ceste do kostola. Ach pokrytci. Predsudky, riešenia, kauzy, ohovárania, umelo vytvorené bubliny... A zase len predsudky. Mal som úžasné slobodné detstvo a pubertu. A umelé kauzy? Vždy to tu bolo, a vždy to tu bude. Keď bola súťaž s čokoládou Orion, museli ste si nalepiť tú hviezdu na okno a možno si Vás vybrali a poslali Vám sto kíl čokolády po záruke. My sme si s bratom vystrihli svoju hviezdu a napísali hrubou fixou ORYON. S ypsilonom. Ľudia nám zvonili na bránke, že to takto byť nemá, nech rodičia povedia nám deťom, že to je zle, že to zle pochopili. Ale my sme to pochopili. A boli sme dokonca ďalej, ako ostatok. A vôbec: kto tu definitívne garantuje, čo a ako má byť? Ako sa čo má robiť a čo je správne? Včera konečne nasnežilo. Postavil som zo snehu nádhernú obludu a dal jej meno: Kokotosaurus (viď foto). Frajerka mi povedala, nech mu ten penis okamžite odstránim. Postavil som sa pred neho a chránil ho vlastným telom. Povedal som, že len cez moju mŕtvolu, lebo Kokotosaurus by bez penisu nebol tým čím je. Presne ako ja. Preto by sme mali ostať sami sebou a prijať, že to čo robia druhí je dozaista správne pre nich. Nemusí to byť správne pre nás a keď to budeme riešiť, bude to pre nás zbytočné bremeno myšlienky s ktorou nič neurobíme. Nemali by sme nazerať do cudzích podzemí. Tam nepatríme. Nemali by sme vyriekať súdy z gauča. Byť silný neznamená mať veľké ramená, ale skôr cit pre otvorenosť. Fakt u nás krásne nasnežilo. Konečne môžem do snehu vyštievať srdiečko a v ňom písmeno, ktorým začína tvoje krstné meno. 7.1.2021 o 4:14, tu na tejto ZemiJano Marton

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok

Byť silný neznamená mať veľké ramená, ale skôr cit pre otvorenosť

Ďalšie články blogera

Ďalšie články z rubriky próza

Hlavné správy

Holý sa opäť zatajuje. V Británii buď porušil pravidlá, alebo zavádzal

Minúta po minúte: Mestám chýba personál pre plošné testovanie, hľadajú pomocníkov

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Už ste čítali?

Dokedy sa treba otestovať a čo sa zmení? (otázky a odpovede)

Koľko vakcíny nemocnice vyhodia? Priznala sa len Bratislava

Zmenky sfalšovali. Ako Jankovská vťahuje Smer do tejto kauzy

Imunita po vyliečení sa z covidu pretrvá dlhšie, ako sa čakalo

Sulíka chceli nahrávkou usvedčiť z klamstva, tá ukázala nedorozumenie