Svätá spätosť

Autor: Ján Marton | 25.6.2018 o 9:20 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  93x

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/

Všade mám len teba
a samé ľadopády
tvojho neba.

Smäd súše tvojej
a slobodu
mojich reťazí.

Kdekoľvek mám seba,
tam vodopád z neba:
Podpazušia tvojich ohňov.

Kdekoľvek smädnem,
kdekoľvek umieram.
Všade si.

Všade vône tvojich
skupenstiev.
Svetlá, tmy.

Svätá spätosť
a na kríži pieseň
na dobrú noc.

Ahoj a naveky dlane.
Nekonečno na entú:
Ty. Amen.

Mier v mojej vojne.
Tvoje ohne
a tie isté šaty.

Nemé vo dverách
na otvorenej lúke
po ceste do neba.

Blúznim v tieni
i na slnku
plnom mohutných skál.

Za tebou.
Opúšťam mesto a Zem.
Opúšťam seba.

Stále ťa číta viac ľudí,
hovorí mi priateľ.
Nasrať. Šepkám.

Stále za tebou umieram.
Zo dňa na ďalší,
ukrývam svoje sny.

Zabalené do tvojich perín
a nekončiacej nehy
ľahkotonážnych snov.

Nech svet horí
a to čo sväté je,
späté nech ostane.

Vo mne. V mieri.
V ľadopádoch nehy.
V slnkách.

Vyveď ma z dažďa.
Z pekiel.
Nech som celý.

Tvoj niekde v nebi
a pekle a Svite
a Bratislave.

Mier a môj nepokoj.
Všade hľadám
tvoj tón.

Tvoje kroky a svitanie.
Ach človek.
Prečo?

Vraj mám nadanie.
Žiť ťa a písať
vodorovne do ticha.

Ďakujem za moria.
Za tvoje nebá.
Za mávanie.

Za okná za ktorými si.
Za lúky a dvere
bez kľúčky.

Za moje oceány nehy
a pocitov.
Za túžby slov.

V mlčaní zvery.
V duši plnej nehy
mrzne stroskotaný klavír.

Meliem z ostatného.
Dnes ťa neuvidím:
Ako prichádzaš.

Ako odchádzaš niekam
do zabudnutých tieňov
na ostrovy mĺkva.

Dnes sa ťa nenadýchnem.
Dych môj.
Spätosť moja. Pocit môj.

Modlitba moja.
Neha moja.
Človek iný, ako celý svet.

Hladina na Mare umiera.
Liptov mrzne
v odraze mojich snov.

Snehy. Dolina. Ty:
Topiace sa nebo
na jazyku tvojich stonov.

Verím ako nikto nikdy
v báseň bez slov.
Ach. Svätá nemota.

Hlasná mĺkvota,
na veky budeš mojou.
Spätá so mnou.

Vžitá do môjho bytia.
Neskutočne živá:
Moja.

Tichá slepota
vo mne umiera.
Ston horí ako stoh slamy.

Z diaľav ti posielam
všetko čo v sebe mám.
Slnko sa opíja do nemoty.

Denne. Tebou.
Žiarlim na neho.
Asi ho zvesím.

Hladí ti lúky a vlásky..
Späté s nebom
tvojich sĺnk.

Kdekoľvek mám teba
a ľadopády seba.
Ja mlčím, to iba pršia moje slová:

Na tvoju nebom zmáčanú Zem..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Hamšík vypadol z Ancelottiho zostavy, o odchode neuvažuje

Nerozumiem, odkiaľ tieto správy pochádzajú, odbil tvrdenia agent Petráš.

ROZHOVOR S DAVIDOM ENGELSOM - FÓRUM

Belgický historik: Čaká nás čo Rimanov v prvom storočí pred Kristom

K vláde majú prísť autoritárske režimy.


Už ste čítali?