Vznášala sa nad mojim mestom

Autor: Ján Marton | 16.3.2018 o 13:44 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  73x

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton

Jej krok kopíroval vlny vzduchu.

Našľapovala do atmosferického predelu mojich pocitov.

Jej dych sa rozlieval po mojich hranách prežitia a smrti.

Nemalo to opodstatnenie ani dôvod.

 

To, že som ju stretol, bol len slastne vysnívaný ostrov.

Umyl som si zuby a vdýchol vzduch, na ktorý našľapovala.

Mašľa a zvonec. Tak sa volal náš obraz.

Na konci môjho leta a jesene.

 

Roky spravodlivosti a krívd.

Keď som to musel žiť.

A tak sa vtedy z cudzincov v tú stredu ráno stali blízki.

Dnes som sa odvážil nazrieť do pohára a taniera: Kakao a pražnica.

 

Deti v škole a slnko na rannej.

Odkiaľ si? Opýtal som sa jej.

Normálne odtiaľ, ukázala do neba.

Usmiala sa a odišla.

 

Mala tón mojej planéty a vôňu popučených jahôd.

Bola jediná na tomto a aj ostatných svetoch.

Naozaj odišla. Domov.

Jej krok kopíroval vlny vzduchu a ona aj tak ostala naveky

v atmosferickom predele mojich pocitov.

 

Potom prišla realita a upozornenie na nezaplatené splátky.

Exekútor a hlad. Drogy a ťažké stavy mojich rán.

Potreboval som ju dostať z hlavy.

Z duše. Z tela.

 

Ale ona sa vznášala nad mojim mestom

a ja som musel takto žiť ďalej.

S básňami a vymysleným happyendom.

Niekedy mi to naozaj trhalo básne.

 

Svaly a srdce. Nechcel som tlačiť na otlaky anjelov..

Bolo to zvláštne:

vidieť ju vtedy odchádzať.

Na chvíľu som stíchol. Von stále mrzlo.

 

Prichádzala jar.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

BRATISLAVA

Bratislava má novú atrakciu. Prechádzku vo výške 85 metrov

Záujemcovia sa môžu pokochať výhľadom z parapetnej rímsy okolo reštaurácie Ufo.


Už ste čítali?