Ako vyosený mesiac nad Svitom

Autor: Ján Marton | 13.2.2018 o 7:25 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  156x

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=1410239722437631&id=247328692062079

Tvoje nahé nehy a vlasy,
sú ako lúky,
ako tony mojej spásy.

Volám ti v piatok poobede,
že som ti kúpil jablká
a prvý román od Baričáka.

Že ťa milujem
a neviem ako ti to
inak povedať.

Že dúhy blčia
a sny horia ani suché lístie.
Lebo to nie je hriech, mať pocit.

Cítiť ťa v každej bodke a slove.
Nie. Nie je hriech,
pýtať si ťa.

A tak si ťa pýtam a kupujem pomaranče
a dve básnické zbierky od Váleka.
Sú o pocitoch.

Potom ti volám aj v sobotu
aj nedeľu. Kupujem zeleninu
a šach. Je to agónia a mat.

Hrám ho sám a túžiť remizovať.
Keby si radšej založil garnížu,
a nie furt písal tie kokotiny.

Kričia na mňa zdola
a ja stále len plný slova.
Teba a teba..

Lebo keď ty si taká nahá,
s perami od jahôd
a vlasmi z vodopádov.

Keď ty máš pohľad ako mesiac.
Ako slnko a dážď.
Ako svetlo a biele tmy.

Si moja sloboda.
Si ako mliečna dráha
nad starou krčmou.

Si ako dobré gitarové sólo,
ako Origami od Turana.
Písali sme mu raz, pamätáš?

Skrýval som sa ti pod rifle
a sukne. Pod šaty a kožu.
Akoby bol svetový deň skrývania.

Si ako najnežnejšia neha,
v noci nad mestom.
Na obed. Ukrytá vo zvone.

Aj o druhej nad ránom.
Keď sa potácam okolo tvojich skál,
keď umieram na nedostatky.

Si ako môj hrad.
Moja skrýša
a všetko čo mám.

Ako gaštany a pivo.
Ako moje hrádze
v ligotavom súhvezdí Popradky.

Sú ako brezy,
ako tvoje prsty a stehná,
ako v oku túžba nežná.

Keď ti blikám majákom,
že naveky
tvojim som.

Ako tvoj vodopád na rameme,
také sú moje túžby nemé.
moje ohne v tmavej diere.

Nemé. Také sú tvoje nehy
pre moje svetlá.
Taká je moja najbohatšia bieda.

Keď chýbaš mi,
ako sa nechýba.
Keď kradnem hodinám ruky.

Aby nemávali.
Na polšiestu chodím
za tvojim tieňom.

Za vlasmi a svetlom.
Každý deň ťa čakám
na tom istom námestí.

Je tam krb a socha sovy.
Vinea je grátis
a sny sa povinne zakopávajú.

Pod parkety,
pod parochne
a pod jazyk.

Aby ho nevyplazovali
len tak.
V Poprade večer na vlakovke.

A potom aj v Námestove a Trnave.
Vo Svite a v Mikuláši.
Čítam Mitanu. Píše ako nik.

Máte to podobné. Tiež si ako nik.
Plná mojich stonov
a tónov slabostí.

Plná bohatstva,
ako zámok
z drevených skál.

Iba láska
na horúcej pahrebe.
Na polmetrovom ľade.

V Batizovciach na bágrovisku.
Ako tvoj úsmev,
nekonečne bezbrehý.

Ako tvoje vlasy
a vodopády planét.
Ako vyosený mesiac nad Svitom.

Ako svit lunnej brezy
ako ty a tvoje nehy.
Ako Láska..

L ako lúka,
v nekonečných koreňoch
utopená luna.

Tá istá hviezda.
Prekrásne nežná
a moja. Iba moja.

Tak ako milujúci človek
môže milovať.
Tak žijem.

V tebe dýcham
a pre teba ráno vstávam
smädný a bosí.

Ach viem kto si:
Viera v mojich hviezdach,
že sa už teším.

Ako sa budeme budiť
v náručiach jari.
Celí nahí.

Ako jeden,
v tebe driemem.
S hlavou v tvojom lone.

S hlavou plnou sŕdc.
Mojich stredov
a tvojej nahoty.

Nepremýšľam, som.
Milujem ťa
a z prstov ti skladám okno.

Je otvorené ani rana.
Osem stehov
a doživotná brána.

Do teba.
Po všetky životy
a veky vekov.

Ako slnko nad našou strechou.
Taká si.
Po všetky svety.

Po večné veky,
milovať ťa budem.
Áno.

Tvoje nahé nehy
a stopy
v mojich snoch.

Našiel som si tvoje
nahé dlane.
Nahé stráne.

Jediná pod slnkom.
Ako gaštany a pivo.
Ako ja a ty.

Ako chlieb a voda,
ako kyslík a neha.
Ako my..

Ps. Moja tvorba tu:
https://www.martinus.sk/authors/Jan-Marton

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý sa opäť zatajuje. V Británii buď porušil pravidlá, alebo zavádzal

Na Slovensku pravidlá neporušil, v Anglicku to isté nie je.

Premiér obhajuje testovanie aj dátami, ktoré neexistujú

Hrozbou pre testovaných môže byť britská mutácia koronavírusu.


Už ste čítali?