reklama

Frázy sú obľúbenou zbraňou ľudstva

https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079 ............................................

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Šimon dnes zabil v posteli trinástu myš od začiatku tohto roka. Šimon je môj priateľ. Nemá ani domov, ani auto, ani teplú vodu a dokonca ani Facebook. Minule som mu kúpil tresku a maslo a salámu a pivo a buchtu. Ľudia by si vraj mali pomáhať. Neviem, je to podľa mňa len fráza a ja na ne moc nie som. Všetko frázovité sa mi zdá podozrivé. Teda nieže by som bol paranoidný viac ako je bežné, ale tak si to myslím.

Deti sú čisté. Minule som o tom hovoril. Ale to nie je nič nové. Sú. Sú krásne a čisté. Nehanbia sa bez predsudku a merateľného dopadu povedať: NIE. Snažím sa vracať späť. Snažím sa vracať ku koreňom. Učím sa byť dieťa. Čisté. Učím sa hovoriť nie a byť sám sebou. Ešte bude dosť času zblázniť sa a hovoriť každému: Áno. Teraz ale nie. Teraz určite nie. A vôbec: Ja nie som z tých, čo ľuďom pomáha. Robím len prirodzene čo mi je normálne. Frázy sú obľúbenou zbraňou ľudstva. Je dobré ich mať naučené, na zabitie času a pokusu o tupú konverzáciu. Sedím v krčme. Sám. Som ticho. Niektorí to rešpektujú, iní menej. Edukujem ich a bez fráz a umeliny poviem, nech ma nechajú na pokoji.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Šimon nikomu nepodáva ruky a na nič sa nehrá. Hral futbal za Trebišov a šúľa si cigarety. Mám ho rád pre jeho obyčajnú nestrojenosť. Ľudia ma akosi prestávajú zo dňa na deň baviť. Včera som zažil strašnú búrku a musím povedať, že som rád, že sa mám celkom rád. Predstavil som si aké by to bolo, keby prišiel nejaký ten koniec sveta. Dosral by som sa určite. Bál by som sa ako škrečok. Asi aj umriem so strachom na perách aj duši jak sa poznám, ale teraz ešte nie. Cítim sa slabý jak malý psisko. Totálne vyziabnutý a na hrane. Budím v sebe dieťa a naučené vety zakopávam hlboko do zeme. Naučil som sa mať v riti. Aj ľudí ako takých. Jedincov, skupiny i masy. Nebaví ma o tom písať a už vôbec nie to žiť. Pripadám si medzi tými stenami ako malomocný chuj. Bohém hlásajúci slobodu a zdravý rozum. Hovno. Totálne hovno a ešte zlatý odznak k tomu pripnutý na ľavej bradavke. Au. Fest to bolí. Klamem. Klamem. Klamem. Som len pripútaný na miesta, kde nič z toho nezakvitne ani len vlčím makom. Toto nie sú frázy, ani zbrane. Ani výpoveď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minule stojím na semaforoch a auto za mnou trúbi a vodič rozhadzuje rukami. Myslel som že ho serie, že som nevyštartoval v stotine na zelenú. A tak som otvoril dvere, vybehol z auta a zakričal: Čo tu po mne trúbiš? Chlap sa vytrčil z auta a zakričal: Máš peňaženku na kapote. Nákup som dal do kufra a peňaženku na kapotu. Vydržala tam asi 500 metrov. Mal som tam 96eur a všetky doklady. Zase by som skuvíňal na policajnej stanici. Každé dva roky strácam doklady. Tento sa niečo prerušilo. Praskla niť. Asi sa v mojom živote chystá udiať niečo kardinálne. Alebo vôbec nič. Neviem, možno niečo medzi tým. Kým autá trúbili na zelenej, ja som stál pred autom, mal som zopäté dlane a klaňal sa. Ďakujem. Zakričal som a odišiel. Ostatní mi ukazovali prostredníky, za pribrzdenie ich vytrvalého prechodu z miest A, do miest B. Ešte pred hodinou si možno s nimi vŕtali v nose a teraz mi ich ukazovali. Keď si nevŕtali inde. Ale toto mne je u riti. Ľudia nie sú mojou silnou stránkou. Prioritou ani nástrojom. Sú len mojim okolím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je mi to také zvláštne zvrátené sledovať, ako tento môj život beží. Budem o ňom písať a smiať sa nepríčetne do zrkadla. Vzdávam sa. Spomaľujem krok, píšem ti báseň a slzy tlačím nazad do predsiene. Nemalo by to zmysel. Na zdravie. Hovorím Šimonovi a pýtam sa ako mu chutila tá saláma. Nemám zuby. Ukazuje a obaja sa smejeme. Chcem si k nemu sadnúť, ale on máva cigaretou, že je na odchode. Zapaľujem si a pýtam si pero a papier. Píšem ti list. Píšem, škriabem. Oblievam ho pivom a krvou. Láskou a slzami, čo mi ušli z predsiene. Nemal by som odísť nejako bežne. Ale ani nonšalantne ako unudený politik. Mal by som odísť tak, aby o tom vedel len Šimon a pár ostatných. Nepotrebujem kvety ani tie zasraté zbrane vo frázach z umelých fliaš. Cigánka mi povedala, že som ten najkrajší gadžo. A ja som bol opitý a dal jej cigarety a 5eur. Viac som nemal. Ona mi nedala nič, lebo som nič nechcel. Otočil som sa a vrátil odkiaľ prišiel. Nezabil som žiadnu myš, muchu ani psa. Človeka a ani seba. Čakám na niečo na čo sa nečaká a vyhadzujem do koša list pre teba. Chýbaš mi príšerným spôsobom. Až tak že sa rehocem na plafón, z ktorého padajú žiletky. Do mojich očí a úst. Do mojich žíl a svalov. Mal by som tu ešte chvíľu ostať. Neser sa s tým. Hovorím Šimonovi a staviam pred neho zelenú. Na zdravie. Usmieva sa a dvíha pohár k stropu. K zažltnutému stropu a prederaveným záclonám. Usmievam sa a prechádzam do plynulého rehotu. Vyzliekam sa do naha a za oknom sa na mňa usmieva umelý anjel bez očí. Ukazuje mi kartu. Je to srdcové eso. Neviem čo to môže znamenať. Trhám sa spotený zo strašidelného sna a nič z toho vlastne nie je pravda.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Obliekam si slušné ľanové nohavice, vyžehlenú košeľu a s úsmevom na perách a frázami vo vnútri svojej vyvetranej stoky nasadám do auta. Dobrý deň, ako sa máš? Pýtam sa prvej schránky naučenú frázu a zamykám sa na záchode. Zvraciam. Dlho a nahlas. Odchádzam k všeobecnému lekárovi po výmenný lístok na psychiatrické vyšetrenie. Tie zasraté výmenné lístky, zakričím v plnej čakárni a odchádzam. Chýbaš mi. Kráčam prázdnou ulicou a pozerám na plné domy. Žijeme asi ako prasce vo svojich válovoch. Len tie sny sme si obsrali ako traky spustené do hajzla pri veľkej potrebe.

Zapaľujem si cigaretu a von sa stmieva. Zase ťa nebudem mať pár životov. Lásku si vymysleli chemický dobyvatelia. Ako povedal Marián Varga: "Vyskúšali sme kadejaké somariny". Aj ja. Len tá Láska, bola to najneopakovateľnejšie čo som si odžil. Myslím, že keď raz hore (alebo niekde dole, alebo je jedno kde) budem za všetko ďakovať, porozprávam im o tebe. Poviem im, ako som ťa tam na Zemi miloval. Dúfam len, že nebude plná čakáreň a ja nebudem aj tam potrebovať ten zasratý výmenný lístok. Do riti s nimi!!!

Ján Marton

Ján Marton

Bloger 
  • Počet článkov:  353
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Je čas obety. Polčas rozkladu. Každý ponúkne čo najviac". - Andrijan Turan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu