Rozmýšľam, že či po piatom
ročnom období
ide ďalšie.
Tápam.
Ukájam sa iba
nahou predstavou teba
a do duše tlačia sa mi
stony minulých životov.
Pomaly zhasínam
a rozmýšľam,
čo mi povieš zajtra.
Že tá istá streda ako pred vekmi.
Dopadám na zem
a ako o život
trielim po tvojej stope.
Stále dýcham.
Tvojim dychom a predsa,
nemôžem svetu
opísať posledný vagón.
Vyšlo mi že: áno.
Počítam kroky
a túžby a vravu vo mne.
Je noc a ja sa do teba
obliekam.
Je mi zima a tak len hľadám
ticho.
Do neho sa viem zabaliť,
tam mi je dobre.
Vraj mlčím,
kedy by som mal hovoriť a naopak.
Ja len nechcem
meniť seba.
Ani teba,
ani nás.
Chcem žiť
a písať osobné básne.
Nech sú až príliš
a svet sa postaví na rohy.
Ako čert,
ktorý sa z neho pozvracal.
Bol utorok. Pil som pivo.
p.s. MARTON BAND - VESMÍR
https://www.youtube.com/watch?v=L1Ug6b75sos&feature=youtu.be
Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
Moja FAN PAGE:
https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079