I.
Kým sa ti dokážem
pozrieť svojim
tieňom
do svetiel.
Kým tu budem
a ja budem.
Kým budem mať
svoje básne tam dnu.
II.
Ešte aspoň chvíľu
kým ma neprepadnú
nočné šialenstvá a strach
a tma.
Nikto ani len netuší,
čo vo mne zreje.
Čo sa vo mne deje
a ako to šialene páli.
Všetky tie hodiny,
už len predstava
že ich prežijem.
A ja ich prežijem.
Posielam ti všetko
to krásne.
Čo ešte ostalo
v mojej čiernej zemi.
A kým dýcham a chvejem sa
strachom.
Sľubujem,
že budem na tvojom brehu.
Že budem s tebou
do rieky hádzať kamene
a básne a pocity
a všetko posielať po prúde.
Budem sa smiať.
Kým budem dýchať.
Len mi prosím pomôž
prežiť.
Aspoň najbližší život a sny.
p.s.
Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
p.s.2