Iba fúknem do vlastného prachu

Autor: Ján Marton | 2.3.2015 o 15:20 | Karma článku: 3,22 | Prečítané:  166x

I. 

Raz nájdu prach,

namiesto môjho srdca. 

Žiadne častice zlomených spomienok,

iba prach. 

 

Raz ma nájdu na tróne

bez koruny a žezla. 

Len tak nahého viac,

ako živého. 

 

Raz budú pátrať a hľadať,

zmysel mojich slov

a ono len márne pozostatky

skutočných veršov, o skutočnej láske. 

 

Zvyšky môjho srdca,

zametú pod koberec

a kývnu rukou

nad mojimi básňami. 

 

Nad mojim životom. 

Mal sa viac snažiť, povedia. 

Ale tí čo to hovoria,

si podľa mňa v živote poriadne nezatrtkali. 

 

Mohol byť lepším človekom,

mal na to všetky esá v rukáve. 

Ale on nie,

iba fúkol do vlastného prachu. 

 

II. 

Áno. Postavím sa na špičky,

nie tak ladne ako ty, ale predsa. 

To aby som s tebou

videl ďalej 

a aspoň do budúceho života,

napísal minimálne jednu 

lepšiu báseň. 

 

Ako je táto. 

 

p.s.

Moje knihy:

http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/

p.s.2

Moja fan page

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?