I.
Raz nájdu prach,
namiesto môjho srdca.
Žiadne častice zlomených spomienok,
iba prach.
Raz ma nájdu na tróne
bez koruny a žezla.
Len tak nahého viac,
ako živého.
Raz budú pátrať a hľadať,
zmysel mojich slov
a ono len márne pozostatky
skutočných veršov, o skutočnej láske.
Zvyšky môjho srdca,
zametú pod koberec
a kývnu rukou
nad mojimi básňami.
Nad mojim životom.
Mal sa viac snažiť, povedia.
Ale tí čo to hovoria,
si podľa mňa v živote poriadne nezatrtkali.
Mohol byť lepším človekom,
mal na to všetky esá v rukáve.
Ale on nie,
iba fúkol do vlastného prachu.
II.
Áno. Postavím sa na špičky,
nie tak ladne ako ty, ale predsa.
To aby som s tebou
videl ďalej
a aspoň do budúceho života,
napísal minimálne jednu
lepšiu báseň.
Ako je táto.
p.s.
Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/
p.s.2