Asi dnes onemiem

Autor: Ján Marton | 2.2.2015 o 14:03 | Karma článku: 3,20 | Prečítané:  172x

 

A dúha otrčila kopytá,

sen sa stiahol z predmestia

a žobrák išiel na výpary. 

Podobne ako decembrový sneh. 

 

Kráčal som z posledných

básní

a písal z posledných krokov. 

Nebolo ťa. 

 

Dal som si pivo

a potom ďalšie svedomie. 

Prerezal som skutočnosť

a otvoril všetky tiene. 

 

Bolo tam svetlo. 

Usmial som sa

a pochopil,

že moje básne majú pokračovanie a dej. 

 

Jeden za druhým. 

Dejom. Ďakujem.  

Len to chvenie a skutočnosť,

že by som ich mal prežiť. 

 

Tie tiene aj tvoju

spevavú grimasu. 

Čo zase? Pýtam sa

svojho ja. 

 

Toho prvého.  

To druhé spí, niekde na lúke

plnej kvetov a hriechu

z čistoty. 

 

Asi dnes onemiem. 

Zavesím si na krk gitaru

a spomienku na môj posledný

moment. 

 

Ulíham bosí

a stále sa chvejem,

poslednými životmi

čo mi dali mat. 

 

Šach je fajn,

ale oveľa iných vecí

ešte viac. 

Si myslím. 

 

Si tam a aj tu. 

V predošlej kapitole

kropím tvoje lono vôňou. 

Mojou vôňou. 

 

Kvitnú tam kvety,

čo majú svoje malé korienky

naplnené láskou. 

Prichádzam o panenstvo. 

 

O panenstvo 

samého seba. V tejto kapitole. 

Usmievam sa a hladím diaľky,

v ktorých už možno tušíš...

 

že aj moje slabé miesta

majú predsa len svoje miesto,

niekde tam. 

Niekde v tebe. Niekde vo mne. 

 

Áno, presne tam. 

 

V nás. V ľudstve, ako nahom. 

 

p.s. Moja fan page

p.s.2: Moje knihy

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kotlebovcom po zrušení môžu siahnuť na majetok, pozrite sa na aký

Kotlebovcom sa po vstupe do banskobystrickej župy začalo dariť, kupovali autá aj domy.


Už ste čítali?