Autobus

Autor: Ján Marton | 8.1.2015 o 7:54 | (upravené 8.1.2015 o 10:09) Karma článku: 3,97 | Prečítané:  160x

 

Ráno čistí okná
svetlu
a tma sa láme
ako zápalka.

Sedím.
Tak nerád sedím.
Radšej lietam, krútim,
behám a skáčem.

Ale nie. Ja sedím.
Musím aspoň písať,
aby som zahrdúsil
ten čas bez teba.

Autobus akoby cúval.
Pach schránok
sa mieša s hmlou
a mne nie je dobre.

Chcem sa do teba
schúliť.
Chcem sa ukryť
pred masami más.

Necítim sa tu dobre.
Mám strach.
O tvoje kroky.
Áno. Cítim to. Práve sa prebúdzaš.

A tu nič nové.
Stále sedím
ani by mi amputovali
krídla.

Ďalšia zastávka.
Bajkonur? Londýn? Malacky?
Neviem.
Hocijaká len nie konečná.

A tak len sedím
a milujem viac
ako v noci,
ktorej ani len minútu som neprespal.

Zákruta, výmoľ, kopec.
Trmácam sa tmou
a sedím. Som najmilovanejším
človekom.

Cítim tu vodku opravára striech
a zozadu makovník maturantov.
Milión vôní,
ale ani jedna tvoja.

Blížim sa do cieľa.
Dnes som to prežil.
Tak ako to prežijem aj zajtra
aj v pondelok.

Lebo ja sedím za tebou.
To je to jediné,
čo ma drží
na tejto sedačke.

Inak by som tu zapustil korene a naveky spustol.

Bajkonur? Londýn? Malacky?
Nie.
Poprad.
Konečná,
vystupovať!

 




 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?