Myslím, že už približne tuším, koľkí z vás by mi mohli raz odpustiť

Autor: Ján Marton | 12.12.2014 o 11:48 | Karma článku: 2,90 | Prečítané:  213x

Popíjam z tvojho lona
a skáčem na naše
spoločné otázniky
tichej dohody.

Ukrajujem z mesiaca
a objímam
tvoje objatia.
Imaginárna dokonalosť.

Padám do vlastných dlaní
a prikladám si ich
k očiam.
Nech vidím teplo.

Nech sa zastaví
v tej istej rieke
mocný prúd
a stečie ti po prsiach.

Hodím sa do vlastných
vírov a zatočím im
s kruhmi.
Prekvapím prírodu.

A vesmír a všetkých vás,
keď sa vyzlečiem
donaha
a s pokorou poprosím.

O odpustenie.

 

p.s. Moja fanpage:

MOJA FAN PAGE

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

KULTÚRA

Iva Bittová: Nemôžem si dovoliť strácať čas a báť sa

Česká speváčka žije v USA. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.


Už ste čítali?