Iba sa schúlim do čistej
vidiny prebdeného.
Iba odtečiem
do inej stoky.
Šaliem v pocite
stratených vôd.
Plávam po prúde
vlastnej ničoty.
Znovu nezačať.
Iba ostať vo vlastnom pekle
a prijať ho za svoj raj.
Iba sa zmieriť.
Aspoň na chvíľku
vyhlásiť tme svetlo,
a vplávať do zálivu.
Do tvojho zálivu.
Prach mrzne v ozvenách
a pavučiny trielia jeseni
do náruče.
Ani by bola ich spása.
A potom príde
iba ďalšia zima.
Iba predposledný pokus
ostať človekom.
Tvorom čo prijme čas.
Zostarne a umrie
na svoju mladosť.
Aby sa mohol opäť narodiť.
Áno.
Dnes ešte nie.
Dnes ešte
neumriem.