Pýtaš sa ma kde som,
a s akou básňou
si to práve
rozdávam.
Áno.
Priznávam tiene.
Je to táto
a šukáme spolu už asi dvanásť sekúnd.
Myslím však na
podobizeň, čo patrí tebe.
Je to zvrátené? Je to zrada?
Myslím, že ďalší verš je najlepší liek.
Na túto báseň.
Ale teraz ktorý?
Vyber si z morí slov, v ktorých
sú moje hlbočiny čo ti patria.
Je to márne.
Hľadať.
Buď nájdeš, plávaš,
alebo sa stratíš.
Ja som našiel.
Vlastné vedomie a podstatu,
čo mi ako čisté zrkadlenie,
ukázalo tvoju podobizeň.
Teraz si len vybrnkávam
do vlastnej skladby
pár tvojich
tónov.
Bez teba,
by však aj táto pieseň
zhorela v tejto
básni ako kopa suchého sena.
A moje básne sú o ohni.
Ale aj o mojej podstate.
Ale dnes len prší.
Fakt iba fádne a bezbolestne prší.
https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079?fref=ts