Venuša

Autor: Ján Marton | 11.3.2013 o 13:19 | Karma článku: 6,91 | Prečítané:  204x

Koľko okamihov potrebujeme,

aby sme zahoreli smrteľným hriechom

ľudskosti? A koľko nočných prikázaní

majú dva rúhania

v jednom a tom istom tele?

 

A čo svetlo, ktoré ma strach vyliezť

z dravej noci,

aby tá istá revolúcia nezabíjala viac

ako je treba? A čo ak je noc iba vymyslená,

aby sme z toľkého svetla oslepli čo najneskôr?

 

Koľko svetadielov musíš zaliať láskou,

drahá Venuša?

Koľko chceš odo mňa dôkazov,

že nepíšem len preto, aby som Ťa mohol pretiahnuť

v Tvojej vesmírnej posteli?

 

Mám svoj štýl a hlavne úroveň.

Plán, ten som nikdy nemal. Len mi povedz,

čo s tými okamihmi, čo sa menia

na hriechy v ľudskej koži? ˇ

Čo s nimi?

 

Až sa raz prestanem rúhať,

a stane sa zo mňa Boh,

dám Ťa zbičovať drahá Venuša.

Do krvi a poslednej kvapky Tvojho zúfalstva,

v ktorom tak tupo mlčíš a čítaš mi z duše.

 

Dám Ťa potom napísať na stenu najlepším básnikom sveta.

Všetko len z lojality k vesmíru.

Tak už mi povedz aspoň niečo!

Nemôžeš byť predsa stále tak ticho.

Chceš aby som sa zbláznil?

Venuša, si vôbec stále tam?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.


Už ste čítali?