Pohlaď mi hruď,
budem to cítiť.
Polož dlane
na ľadový kameň.
Vyriekni modlitbu
a buď nahou
piesňou,
čo sa mi spovedá.
Čo ako prach sadá
do mojich nôt.
Čo sa ako vánok,
odtŕha od vetra.
Len buď
a nenechaj ma umrieť.
Mlč a chvej sa.
Tichom.
Kolesá sa točia
a sviece pália.
Áno, som tu aj za teba,
stále žijem a píšem básne.
Kto by to bol o takom čase povedal.
p.s. Moje knihy:
http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/