Som ako valiace sa iskry,
padajúce do brady starca.
Je to vraj Boh.
Som plný síl,
padajúcich ani ranná rosa
na tvoje nahé lono.
Je ráno. Je lúka
a je asi štvrť na sever.
Chýba mi slnko.
Som starší viac ako niekedy
a v dlaniach skrývam
podobnú vášeň.
Nehu a túžbu,
šialenú menej ako zdravú.
Nemusíte ma chápať.
Nemusíte česať vlasy
mojej básne.
Nechajte jej copy rusovlásky.
Nechajte jej driek svetla
a prsia plné ani mračná.
Zapršíš? Ale kedy?
Som ako lejúci sa oceán,
ako zapadajúce zore,
ako pena ma mojej desiatke.
Je ma stále viac,
no i tak cítim
ako ubúda z mojich čiaš.
Ako sa mi vlny snažia nahovoriť,
že som len súčasťou
masy, pevnín a tých ich máp.
Ako musím používať mantinel,
strop a bontón.
Vraj nemám vyskakovať.
Nasrať. Podčiarkujem tento verš
a na svoje paže pripínam,
krídla od deda z Kráľovej Lehoty.
Áno. Na nebo maľujem bezvetrie
a ukazujem prostredník,
plytkému davu z kostí.
Ja som aj z mäsa a krvi.
Áno. Pripravený nevzdať sa.
Prosím.
Keď ma raz stretnete,
ako bicyklom režem sever na polovicu, ukážte mi prostredník.
Ja vám na oplátku,
nenaznačím nič.
Áno, býval som pokornejší.
Dnes som len ako valiace sa iskry,
do ktorých mi lejú vodu.
Tú bez kruhov, ale predsa.
Vodu.
Snáď vyplávam.
p.s.
27.5.2015 - Poprad, Mestský úrad, kinosála - 18.00 - Potulný kabaret LIVE (Hirax, Hnilica, Marton, Kulich)