Uhol pohľadu

Autor: Ján Marton | 6.2.2014 o 7:32 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  187x

21:48...
Koľko svetiel
väzní tma?
Koľko svetlých zábleskov
majú v sebe črepy
ostrých tieňov,
čo si do tmy
ako do jedu
močia svoje šípy?

Koľko vlastní krása
ohavných bobúľ
a kŕmi nimi
milióny zdravých očí
tejto zeme?
Koľko farieb je postavených
na čiernom základe smútku?

V koľkých otázkach
sú skryté odpovede?
A prečo nie vždy
so spravodlivosťou
prichádza mier?
Pýtal by som sa hodiny,
ale toto je báseň, čo básňou nie je.
A ja sám neviem prečo.

21:59...
Prikladám si na
opuchnuté viečka samotu
a prechádzam davom.
Ako môžem cítiť
v mase samotu?
Ako?
No jednoducho.
Je to masová samota.

Potom keď vidím
ako pršia stromy
a nie je to dážď
mám pocit že plačú.
Zase sa raz mýlim,
len sa čistia.
Majú víkendový detox.
Závidím im, keď na ich čistotu nemám.

Ukladám sa na studenú zem,
zapaľujem cigaretu
a z hviezd robím
pasívnych fajčiarov,
keď im fúkam dym
priamo do tvárí.
Zem sa otepľuje a ja nechladnem.
Naopak. Je to zrkadlenie energií.

22:09...
Potykal som si so svetom
a keď občas ťaháme
za spoločný happyend,
deň sa dá prežiť.
A keď sa spovedám noci,
z lásky, čo v sebe nosím,
hladí ma a dávno mi odpustila
aj tie zafajčené hviezdy.

Som plný
svetadielov, morí a vesmíru.
To preto sa niekedy zdá,
že mám toho vpísané v očiach
akosi veľa. To nie sú hlboké vrásky,
to sa mi len smeje tvár,
zo sveta s ktorým si miliardy
stále ešte pokorne vykajú.

To preto milióny pohľadov
na tú istú vec, na toho istého človeka,
na tú istú lásku.
Aké by to bolo fádne,
keby bolo ľudstvo rovnaké?
Pestrosťou do neba!!!!
Vykríkol anjel Šimon. Bol však opitý
a tak ho zatvorili do nebeskej záchytnej stanice.

Ja som bol slobodný, čistý
a bezbranný ako nikdy.
Pýtal som sa, nachádzal odpovede
a zase hľadal. Hnal ma zvláštny nepokoj
a presvedčenie,
že som si ťa vysníval.
Jediná v dave. Zašepkal som do neba, upokojil sa
a usmial.

22:14...
Bol utorok, ja som kráčal tmou
a aj keď som si ľahol do postele,
stále som sa smial.
Mandela mohol vstať z mŕtvych
a Bono mohol hrať pred mojim domom svoju "One",
somnou by to nepohlo. Usmieval
by som sa stále skrz ten prekrásny strop.
Cez ten nádherný strop...

Na teba.

Láska.


http://www.martinus.sk/knihy/autor/Jan-Marton/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?