reklama

Znak spoločnej večnosti

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

I.
Bol na ďaleké míle vzdialený osudu.
Prestal vnímať strach,
mal pevný stisk a pohľad,
ani dedova britva ostrý.

Neplač, povedal jej
a zlízal jeseň z líc.
Bola noc a mraky
dobiedzali do oblohy.

Začalo pršať a tí čo nespali,
si naozaj mysleli že prší.
V kvapkách na zem,
to vtedy padala iba láska.


II.
Vietor sa tlačil do náruče,
pivo bolo stále lepšie
a len milión tvárí,
ktoré nikdy nevidel mu pripomínalo
ten starý cintorín.

Ako spolu popíjali a stínali päste.
Aké to bolo to detstvo,
ktorého sa vtedy vzdal
ani krkavčia mater.

Dnes o niečo starší,
no i tak na míle
vzdialený osudu
presne ako vtedy.

III.
Neplač, povedala mu
a zlízala z líca zimu.
Jar mu potom nakreslila na papier,
aby ju letom len viac vyfarbila.

Stále mali ten rovnaký stisk,
aj pohľad, ako nebo čistý.
Len oponu, tú otvárali iba niektorým.
Mal som šťastie, že mne áno.

Dnes môžem povedať, že som ich poznal.
Stala sa im láska
a oni ako jeden,
duša v duši vtedy spoločne odpustili Bohu.

Za to že neexistoval.

Ján Marton

Ján Marton

Bloger 
  • Počet článkov:  353
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Je čas obety. Polčas rozkladu. Každý ponúkne čo najviac". - Andrijan Turan Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu