To sloboda ma prinútila písať, jej vykrúťte krk. Nie mne!

Autor: Ján Marton | 9.9.2013 o 13:53 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

 

Hviezdy dnes boli akosi bližšie. Vlastne nie akosi. Oni boli bližšie. Hovorili mi o cestách a cieľoch a slobode a slabostiach. Ja som si stále však spieval tú svoju. Naozaj. Tú svoju. Nesklonil som hlavu ani pred nimi. Volajte ma Kacír, Horenos, alebo s pokojom aj skurvený Narcis.

Dnes je múdry každý druhý, povedal mi pri piatom pive Pišta. Mal pravdu. Všetci sa rúcali do striel, ani by chceli zachrániť svet. Nepotreboval som rady, pokiaľ som o ne nežiadal vesmír. A predsa.

Milujem jazdu vlakom. Pivo tiež. Preto mi príde absolútne pochopiteľné, keď si v takom jedálenskom dám dve do páru. Jednému by vo mne určite bolo smutno. Tak som po koľajniciach letel krajinou nášho Slovenska na západ a popíjal svoju desinu. Ono to nie je vždy o presilení sily, čo v sebe nosíme. Vyhladol som. Pivári to určite poznajú, keď sa povie že dve. Teda prvé a posledné. Ktovie koľko je ich medzi nimi. Chcete mi nadávať do alkoholikov? S pokojom. Hlavne buďte slobodní. Moje básne recitovali maturanti v Komárne aj Bratislave na Hviezdoslavovom Kubíne. Dokonca boli na stupni víťazov. Horšie byť už nemôže. A že Marton pijan, a či Marton recitovaný. Fakt je to všetko stále jedna a tá istá báseň. Buďte slobodní. Opakujem sa nie preto, žeby som nemal viac slov v zálohe, ale preto, že sloboda je podstatná. No odbočil som. Ako som pil to pivo dostal som hlad. Pozrel som sa do jedálneho lístka: miešané vajíčka. Povedal som si áno. Po príchode sympatického čašníka som povedal že si prosím praženicu. Prosím? Opýtal sa. No praženicu, zopakoval som. Myslíte miešané vajíčka? Zopakoval. Áno. Povedal som a napil sa svojho zlatého nápoja. Neviem, koľké už bolo, klamal by som. Necigánil, ale klamal. Neviem prečo sa zvykne hovoriť, prečo cigániš? Akoby za to mohli cigáni, že ja som vypil štyri pivá a hovorím o dvoch. Klamem, a nie cigánim. Strašné. Čítam Mitanu. Zamiloval som sa do jeho slov a pritom som nepotreboval, aby ma učil. Prijal som jeho slová za svoje. Áno, milujem dielo Dušana Mitanu. Ten čašník ma ale vážne nasral. Bože Kokot, napadlo ma! Neviete čo je praženica? Kriste, nechcite ma tiež!

Hviezdy sú dnes akosi bližšie. Naozaj. Neskutočné. Toľko lásky, čo cítim. Šialené. Mám pocit, že ju neunesiem. A práve naopak. Narodil som sa preto, aby som ju nosil. Nie na ramenách, ale v sebe. Tam dnu. Ďakujem mami.

Mám strašne rád tých mudrcov. Fakt. Miešané vajcia, hviezdy, mliečne dráhy, výhody facebooku a kurvy na escort. Kriste, nechajte ma! Hovorím okoloidúcim. Som sám sebou a som presne takým, akým som vyrástol. Keď priťahujem, nech, keď odpudzujem budiš, len ma prosím nasilu neučte. Mitana, je len jeden. Prosím. Včera ma navštívil človek, ktorý sa opýtal, či si dokážem prehrať ú-es-bé kľúč. Ja že hej, ale čo chce. No že dostal vnuknutie, a chce mi pomôcť. Že má pre mňa kresťanské pesničky. Určite ma zachránia. Ale čo môj black-metal? Opýtal som sa ho a mávol rukou ako pán Boh na Oravu. Nepovedal nič, len ľahkým pohybom svoj ú-es-bé kľúč vrhol do vrecka a otočil sa na päte.

Zase som sa nepoučil. Naďalej pijem vždy dve pivá, jem praženicu a počúvam black metal. Teda priznám sa. Chytil ma aj ten Majk Spirit so svojou poéziou a páči sa mi dokonca aj ako tancuje Dara Rolins. Bože nechcem byť silou mocou in, ale tí sú fakt v pohode. Aj iné muziky sa mi páčia. Napríklad tie Twinsky, tie sú do páru krásne, alebo ten mladý superstarista...teraz za boha neviem jeho meno, hoci sa nechytá na Zónu, ani Slobodku. Proste sme národ hudobných talentov, len mi prosím nikdy nenoste žiadne médiá, kde mi budete chcieť opakovať svoje vnuknutia, v podobe zvukov, čo zachránia moje rozorvané vnútro! Nikdy mi nehovorte čo mám a čo naopak nie. Človek, to je duša. A duša je neposedná. A čím je neposednejšia, tým viac slobody trúsi na okolitú zeminu. A zemina je vlastne časť vesmíru. Neblokujte vesmír. Buďte slobodní a zbavte sa plameňov.

Tá obloha je dnes naozaj nekonečná, blízka a tak prenádherná. Dal by som jej zo pár rád. Možno o praženici mliečnych dráh, piesňach na ktoré by mali tancovať hviezdy a básňach, ktoré by sa naozaj nemali verejne čítať (Kriste tobôž recitovať na Hviezdoslavovom Kubíne). Len ono to je všetko celé inak, ako hovoria poučky, návody a menu, čo ponúka život. Na zdravie priatelia. To je to druhé...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?