Vytiahol ho z nej
v pravý čas.
Izba voňala nebom
a ráno kosilo posledné sny.
Horúca pec sa ešte stále červenala
ako ona pred rokmi pri prvom bozku
a čerstvý chlieb chladol na prázdnom stole.
Bola ďaleko. S cudzím človekom v náručí
a on iba písal do oblakov.
Že čo ak možno ešte raz,
v inom živote a v inej kuchyni.
Dopísal a list nezložil na polovicu ako v lacných filmoch.
Nechal ho vedľa chleba dokorán...
ako celý život nechával svoju dušu.
...
A jeho prázdna izba v ten posledný deň voňala láskou
tak ako nikde na svete.
https://www.facebook.com/pages/J%C3%A1n-Marton/247328692062079?fref=ts