On, môj priateľ

Autor: Ján Marton | 17.7.2013 o 10:15 | Karma článku: 1,78 | Prečítané:  166x

Pozeral sa na Zem zhora. Vybral si pár miest. Teda hlavne si vybral miesta, kde by sa nechcel narodiť. Nikdy narodiť. Krútil hlavou a vedel že kdekoľvek, len nie tam. Hovoríme vlastne o jeho duši. Nie o tele. Mal akýsi neurčitý strach. Strach z ľudí. Som jedným z nich a tak som si dovolil zobrať na paškál jeho dno. Jeho hĺbky, jeho hlbočizné hĺbky. Priznám sa, áno som barbar, nepýtal som sa ho na to. Nikdy som ho o to nepoprosil, aby som mohol písať. Mal som však alibi – píšem už roky bez toho, aby som sa na to niekoho pýtal. Jednoducho som začal stínať písmenám hlavy a nastokávať ich na koly mojich viet. Stiahol som žalúzie, zavrel okná, zapálil lampu od mami a ťukal do moderného prístroja. Písal som o duši, ktorú som cítil zhora. Priznám sa, že tento pocit bol šialený. Cítil som vlastnú krv. Vlastné ja. Rozprával som sa akoby sám so sebou. Hovoril som si, že to nie je možné. Že sa mi to len zdá. Po pár nociach, v ktorých som sa s ním rozprával, som pochopil, že to nie je o krvi. Že to je o akomsi prachu, čo nám koluje v dušiach. Hrúbka zŕn toho jeho prachu bola presne ako tá moja. Veľa sme si toho povedali. Rozprával som mu, ako to je tu na Zemi a on mi otrčil zrkadlo vesmíru. Neuveriteľné. Prvé tri dni som si ťukal na čelo, že to nemôže byť pravda. S niekým sa takto spojiť. Opak bol pravdou. Tí hore mi dopriali ďalší stav. Rozprávali sme sa dni, týždne a naše vesmírne priateľstvo prerástlo všetky brehy. Rozprávali sme si veci, ktoré by som nepovedal ani len najlepšiemu priateľovi. Toho mám jedného. Teda mal som. Som samotár. Mnohí hovoria, že som sa zbláznil a potrebujem odbornú pomoc. Mnohí riešili moje telo, ktorému pribúdali vrásky a ubúdali kilá. Ja som mal dar neriešiť. Nikdy nikoho. On jediný ma chápal. Po pár mesiacoch, tuším to bolo v júni, áno bolo to koncom júna minulého roku sme sa celkom otvorili jeden druhému. Mal prísť na Zem. Mal prísť do ľudského tela a jeho obavy mi tak isto neskrýval. Nemal prečo. Poznali sme sa. Ja som mu hovoril o šťastnom bytí na Zemi. Že to proste niekedy bolí a je príšerne ťažké, ale tí zhora, teda tí jeho nám ukážu správu cestu. Že mne ju ukázali, že som mal nádherné detstvo, že mám brata, ktorého milujem. Že rodičia by dali za mňa život, tak ako ja za nich. Krútil tou svojou hlavou v oblakoch. Vraj sa bojí. Ale veď Zem, je to najkrajšie miesto, kam je možné sa narodiť. Uisťoval som ho. Mal zlý pocit. Vycítil som to. Ak máte priateľa, stačí aby mlčal, a vy mu to vyčítate z očí. Aj keby boli zavreté, prečítate to breilovým písmom, hoc ho vôbec neovládate. Priateľ? Keď onemiem, ty budeš jediný, kto mi bude do konca života rozumieť. Povedal som mu vetu, ktorú som našiel v zrkadle. Ja som ju totiž chcel povedať skôr, no tí hore chceli, aby som bol druhý. Nikdy sa netreba báť skutočnosti, že budeme druhý. Nikdy. Všetko sa to dorovná. Ak sú medzi telom a druhým telom, dušou a druhou dušou rovnováhy, zákonite musí prísť mier. Musí. Stále mi hovoril o svojom strachu, do akého tela sa vlastne narodí a kto budú jeho najbližší v ďalšom živote. Ja si ťa nájdem, povedal som mu raz pri rozsypávaní hviezdnej karmy. Neklam, povedal. Sklopil som uši a pochopil, že svetadielov je až príliš, aby sme sa stretli. Začal som sa o neho strašidelne báť. Priateľ môj, vedz že sa budeme spájať, nech budeš kdekoľvek a v akomkoľvek tele. Ono to telo nie je podstatné, aj keď vlastne je v rovnováhe s dušou, všetci pociťujeme akési zvláštne zúfalstvo s prechodených rokov po cestách, ktorých cieľ je v nedohľadne. Náš cieľ. Priateľ. Začal som ho tak oslovovať. Opätoval mi to a prosil ma, aby som mu o ľuďoch povedal pravdu. Že keď dorazí do presne toho ľudského tela aby vedel čo kde, a ako. Priateľ, nie som ani filozof, ani veštec. Ja mám tú rasu proste rád. A naučil som sa prijímať každého aký je. Naučil som sa neriešiť prapodstatu druhých bytostí. Ak sa to stane priateľ môj a ty prídeš na Zem, čerpaj z hlbočiny, čo ti dajú tvoji blízky a potom preberaj zrnká. Vyberaj srdcom. Vždy! A hlavne miluj presne tou istou čistotou, akou si milovaný

Otrč hlavu k slnku, roztiahni ruky a modli sa svojim spôsobom. Nedávaj na poučky, ani to, akoby to vlastne malo byť, aby to bolo správne. Rozdávaj sa hlavne tým, ktorých miluješ. A nezabudni na podstatnú vec, niekto druhý má tvoje pravé krídlo. Ty máš ľavé. Bojuj. Postav sa všetkému čo ťa zadúša, bolí, trápi a bráni byť slobodným. Neboj dostaneš sa do toho. Mám ale zlú správu. Opravný test zo života neexistuje. Všetko sa deje len raz. Mám ťa rád a ďakujem ti za všetky noci, v ktorých si ma učil. Ak sa raz stretneme na Zemi, tak sa proste stretneme a ak mi žmurkneš niekedy v budúcom živote na mliečnej dráhe, ktorá pretne naše cesty, spojíme sa zase raz v jedno. Hodíme si hviezdou o to, kto z koho. Budem spokojný aj s remízou. Sľubujem. Tu na Zemi je to proste tak. Sme tí a potom tí. Každá podstata skrýva ešte hlbšiu, záleží len na tom, ako to celé všetko vlastne dopadne. A to nevie nikto. Ani ja. Zem sa na nás vraj teší a hoc som prestal tipovať, vsádzam na šťastie, ktoré tu nájdeš. Presne ako ja. Milujem túto Zem. Milujem ju. Dovidenia priateľ môj. Dovidenia a ďakujem. Za všetko a ešte za viac. Lebo hviezdy to na rozdiel od nás majú zrátané. My musíme riskovať.

...

Ráno som si po ďalšej noci umyl zuby aj dušu. Chcel som sa oholiť, no keď som sa pozrel do zrkadla, skamenel som. Bol tam on. Presne ten istý, s ktorým som sa po nociach rozprával, hovoril mu všetko o všetkom. S pokrčenou tvárou a hlbokými vráskami hovoril o Zemi a ľuďoch, ktorých milujem. Áno, bol to on. On, môj priateľ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?